pomoc vtákom
Pomoc vtákom
Tvorba hniezdnych podmienok, resp. príležitostí, patrí u nás nepochybne k tým najstarším metódam ochrany vtáctva. Môžeme tu zahrnúť činnosti viacerého druhu, je to však predovšetkým tvorba a úprava prostredia (hniezdneho biotopu) a inštalácia umelých hniezd. Poznáme množstvo typov umelých hniezd. Tvar, konštrukcia aj miesto a výška umiestnenia závisia ako od nárokov druhu, tak aj od nápaditosti a skúseností autora.
Úplne najznámejším druhom umelých hniezd sú nepochybne vtáčie búdky. Rozdeľujeme ich na dva základné typy-klátikové a doskové (môžu byť samozrejme aj z ďalších materiálov). Nemusí byť vždy pravidlom, že búdka z klátika je kvalitnejšia a že vydrží viac, určite si však jej výroba vyžaduje väčšiu námahu. Klátik treba najprv získať. Vhodné obdobie je na to jar, kedy drevo obsahuje dostatok živice, a teda bude sa dať i ľahšie spracovať. Klátik dáme na pár dní do vody, aby drevo zmäklo a následne ho rozrežeme pozdĺžne na dve časti. Každú vydlabeme na potrebný vnútorný rozmer, potom ich zlepíme a zviažeme na dvoch miestach drôtom. Dno vyrežeme z dosky podľa vnútorného obvodu a priklincujeme na konci zvnútra, aby do búdky netiekla voda. Vyrežeme (vŕtačkou a dlátom, príp. so špeciálnym vrtákom) vletový otvor podľa daného priemeru a búdku dáme na pár dní sušiť na suché miesto, nie však priamo na slnko, ani na radiátor. Vrchnú stranu búdky môžeme zrezať mierne šikmo dopredu, aby sa na strieške, ktorú je ešte vhodné obiť plechom, linoleom alebo fóliou, nedržala voda. Zozadu nabijeme pozdĺžne dlhšiu dosku, na ktorej koncoch vyvŕtame diery. Strecha búdky musí byť otvárateľná, z jej spodnej strany teda nabijeme dosku, ktorá bude presne zapadať do vnútra hornej strany búdky. Cez stenu do nej vyvŕtame aspoň dve diery, do ktorých potom zasunieme klince. Je to veľmi dôležité, pretože inak sa môže stať napríklad, že strechu odfúkne silný vietor. Špáry na dne a na bokoch možeme vymazať tmelom.
Výroba doskovej búdky môže byť relatívne jednoduchšia a búdka môže byť aj úspešnejšia, o to viac však musíme dbať na jej kvalitu. Dno, strechu a vletový otvor urobíme tak ako pri klátikovej. Veľmi dôležité pri výrobe však je, aby klince boli zabité zošikma, inak sa môže búdka rýchlo rozpadnúť. Materiál musí byť jednoznačne kvalitný, žiadne prehnité dosky ani preglejky. Najvhodnejšie drevo je mäkké, nesmie byť však, najmä zvnútra, v žiadnom prípade hladké. Vnútro búdky môžeme vytmeliť. Farbou by sme ju nemali natierať, vhodnejšie je ju naimpregnovať. Okolie vletového otvoru, prípadne aj prednú stranu a boky oplechujeme. Paličku pod vletový otvor zásadne nedávame, zbytočne iba vylepší prístup predátorom (napr. lasici).
Výves búdky je minimálne tak dôležitý ako jej výroba. Niekedy aj kvalitne urobená nemusí byť vždy obsadená tým, čím chceme, ak nie je vhodne situovaná. Keď už máme búdku hotovú a rozmery i tvar sú pre konkrétny druh, musíme si, prv než ju vyvesíme, uvedomiť, kde tento vták žije, aké má potravné a hniezdne nároky. V prvom rade musíme teda nájsť vhodný biotop, ktorý zároveň nebude príliš rušený. Ak vešáme búdku na strom, mal by byť relatívne zdravý a bez konárov, teda bez prístupu predátorom a ľuďom. Metód ako ju tam umiestniť je viac, najjednoduchšie je však závesnú pozdĺžnu dosku o strom pribiť, prípadne cez vyvŕtané diery prevliecť drôt a búdku uviazať. Drôt by však nemal byť natesno, ale mierne voľný, pričom medzera sa vyplní paličkami. Tie ako bude strom rásť postupne odhnijú a drôt sa do stromu nezaryje. Po určitej dobe ho vymeníme za dlhší. Jednou z metód, ako vešať menšie búdky, je aj podobným spôsobom ich pridrôtovať na vodorovný konár, nie však o závesnú pozdĺžnu dosku, ale iba o jej vrchnú dierku, pričom búdka bude visieť. Nech ju už umiestníme na strom akokoľvek, dbáme hlavne o to, aby bola naklonená dopredu. Okrem iného, veľmi doležité je, aby bola otočená smerom na východ. Do búdky a na strom môžeme dať ľudské vlasy, ktoré odpudzujú predátorov, musíme ich však vymieňať za čerstvé (každé hniezdne obdobie). Asi 1m pod búdku môžeme umiestniť plechový límec, prípadne konáre z ruže alebo z agátu. Vhodné je strom obliať petrolejom, prípadne niečím iným, čo odpudí predátory. Najvhodnejšie obdobie na výves je jeseň a zima. Búdok urobíme toľko a umiestníme ich tak, aby sme ich všetky stíhali čistiť a kontrolovať. V žiadnom prípade ich nedávame vedľa seba, musíme dbať aj na teritoriálne nároky druhu. Pre tie, ktoré hniezdia dva krát ročne, čistíme búdky aj na jar, po prvom vyhniezdení. Vtedy môžeme vnútro vystriekať proti parazitom, vhodný je na to napríklad Arpalit. Pri čistení v pohniezdnom období si všímame aj stabilnosť búdky, či ju netreba napríklad opraviť a pod.
Na výrobu vtáčích búdok sa v súčasnosti už nemôžeme pozerať len ako na “pioniersku” detskú činnosť, ako si ju predstavujú až doteraz ešte mnohí ľudia, je to práve naopak, je to jedna vôbec z najdôležitejších metód ochrany ohrozených a ustupujúcich druhov vtáctva. Hromadným vývesom vhodných búdok sa posilňujú a vytvárajú stabilné populácie vtákov, ktorých ubúda napríklad aj v dôsledku ničenia ich hniezdnych biotopov.
Rozmery u niekorých typoch búdok:
R: vnútorné rozmery, V: vletový otvor, Z: výška zavesenia
Malé sýkorky.............................R: 14<cmx14<cmx20<cm; V: 2,8cm; Z: 2-4m
Sýkorka bielolíca, žltochvost.......R: 14x14x20; V: 3,5; Z: 2-4
Dudok, škorec, krutihlav............R: 15x15x25; V: 4,5-5; Z: 3-8
Kavka, kuvik kapcavý, plúžik (preňho otvor s oválnou hranou!)....R: 25x25x40; V: 7-9; Z: 3-8
Sova (zvnútra pod otvorom 4 latky ako “schodíky”)........R: 30x30x40; V: 11<; Z: 3-9
Muchár, žltochvost....................R: 14x14x20; V: horná polovica steny; Z: 1-5
Sokol myšiar.............................R: 50x40x50; V: jedna tretina steny; Z: 8<
Kačica......................................R: 50x30x25; V: 15-18; Z: 0-3
Kuvik plačlivý...........................R: klátiková, dlhá 100cm, priemer 25cm (vodorovne umiestnená); V: 9 (v doske); Z: 3-8
2. Umelé hniezdne podložky
Okrem výroby vtáčích búdok, existuje i množstvo ďalších metód tvorby hniezdnych podmienok. Je to napríklad výroba umelých podložiek. Najjednoduchšie sa vyrábajú pre druhy ako sú napríklad sokol myšiar a myšiarka ušatá.
Nastriháme si asi 1m i viac dlhé tenké vetvičky brezy, štvorec koberca (cca 40x40cm) a rovnako veľký štvorec pletiva s malými okami. Koberec na rohoch nastrihneme a vytvoríme z neho drôtom spevnenú hlbokú misku. Dbáme o to, aby hladká strana bola zvnútra. Štvorec pletiva pridrôtujeme o vonkajšiu stranu. Z brezových vetvičiek spletieme hrubší kruh s priemerom kobercovej misky a drôtom ho upevníme na jej hranu. Podložku obmotáme vetvičkami kolmo na misku a to tak, aby sme pokryli spodok a vytvorili striešku. Vletový otvor musí byť iba na jednej strane a s priemerom minimálne 20cm. Pri spevňovaní drôtom dbáme o to, aby netrčal ani kúsok, aby vtáky nezranil. Do podložky je vždy vhodné dať výstielku, napríklad seno, prípadne i jemný štrk (kamene musia byť zaoblené).
Výves musí byť vo výške minimálne 5-8m, pričom uprednostňujeme menej prístupný strom. Podložku upevníme na strom drôtom. Ochranu zabezpečujeme podobne ako pri búdkach. Vhodné miesto na výves je napríklad stromoradie v poľnohospodárskej krajine, háj v inundácii rieky, prípadne i okraje nižšie položených lesov.
Podložka pre myšiaka a podobné dravce je odlišná len málo. Štvorec koberca a pletiva je väčší (min. 50x50cm) a strieška tu nie je. Myšiakovi tiež stačí, ak mu vytvoríme podložku iba zo zdrôtovaných konárov. Preňho je ich vhodné vyvesovať aj v lesoch v rôznej nadm. výške.
Veľmi odlišný typ je podložka pre bociana. Na prvý pohľad pôsobí jednoducho, jej výroba je však často dosť náročná. Urobíme veľké koleso s priemerom cca 100-150cm, kovový pás, na ktorý prizvarujeme priečne niekoľko tyčí. Konštrukciu spevníme ešte niekoľkými kruhmi z hrubého drôtu alebo roksormi. Podložku je najvhodnejšie inštalovať na solitérny starší strom. Drôtom sa upevní na jeho vrch, ktorý sa však pred tým ešte vhodne upraví a obreže. Dôležité je, aby mal bocian veľmi dobrý prílet. Keďže na hniezdo prilieta zo spodu, strom obrežeme ešte kúsok pod ním. Na podložku musíme pred začiatkom hniezdneho obdobia položiť menšie množstvo stavebného materiálu, tenké suché konáre a pod. Okolie podložky obsekávame každý rok, inak sa po prerastení prútmi stane pre bociana bezvýznamná.
Výves podložiek týchto typov si často vyžaduje veľkú námahu, zručnosť v lezení na stromy a často i kvalitnú výbavu-stupačky, lano, sedák atď., vhodné je tiež ak sa vývesu zúčastnia ešte aspoň ďalšie dve osoby. Fakt, že výroba a výves podložiek je jedna z najčastejšie praktizovaných metód ochrany vtáctva, len potvrdzuje, že ochranárska práca nie je vôbec taká ľahká a jednoduchá, ako si dnes ešte mnohí ľudia stále myslia.
Sú tiež podložky, ktoré si nevyžadujú až také lezecké schopnosti, napríklad pre kačicu divú. Narežeme si asi 60-70cm dlhé prúty vŕby a spletieme ich s použitím drôtu a vetvičiek brezy na plytký tanier. Ten umiestníme do 1m nad zemou na skryté miesto.
Veľmi zaujímavými a vďačnými podložkami sú umelé hniezda pre trasochvosty. Vystrihneme si z koberca a pletiva štvorec so stranou 18-20cm. Do jednej polovice štvorca vystrihneme trojuholník. Táto polovica bude tvoriť spodok hniezda. Trojuholníkovité časti, ktoré na tejto polovici zostali, prekrížime a pridrôtujeme, vytvoríme tak misku bez jednej strany. Hladká strana koberca je zvnútra, pletivo z vonkajšej strany. Celú podložku vymažeme zmesou sádry, vody, hliny a lyžice lepu Duvilax. Na rohy vrchnej časti priviažeme oblúk drôtu. Inštalujeme ju na stenu pod most, a to v takej výške, aby ju nespláchla voda. Do steny vyvŕtame dieru a nabijeme kliniec. Naň podložku zavesíme a o stenu ju prilepíme spomínanou zmesou, vhodné je tiež, ak sa dá, podložku cez trčiace kúsky pletiva do steny pribiť. Dávame ju iba na vysoké steny a na také miesta, aby sa k nej nedostali predátory.
Hniezdne podmienky pre vtáctvo môžeme vytvárať aj inými metódami, napríklad tvorbou a úpravou hniezdneho biotopu, tejto časti sa však venovať nebudeme, pretože je veľmi obšírna. Pomôcť hniezdiacemu vtáctvu sa však dá aj inak. Napríklad, ak vám znenazdajky na balkóne či na okne prestali hniezdievať belorítky alebo lastovičky, jednou z možných príčin je, že v hniezdach je veľké množstvo parazitov. V takomto prípade je ich vhodné vystriekať Arpalitom. V jarnom období, ak je veľmi sucho, sa občas stáva že belorítky a lastovičky si nemôžu postaviť hniezda kvôli veľkej absencii latistých mlák. Tu môžete pomôcť tak, že mláky pravidelným oblievaním obnovíte. Základ našej pomoci hniezdiacim vtákom by však mal spočívať hlavne v tom, že ich nebudeme rušiť.
3. Čo so zraneným vtákom?
Jar už k nám teda konečne zavítala a s ňou začala aj nová hniezdna sezóna vtáctva. Každá prináša (nie len) pre nás ochranárov a ornitológov vždy niečo nové a zaujímavé. Jedno sa však opakuje každý rok a to kvantum prípadov z hniezd vypadnutých alebo nelegálne vybraných mláďat, zranených mladých vtákov, ktoré vo svojej neskúsenosti preletujú cez cestu či sklenené tabule a okná alebo sa nechtiac vrhajú na elektrické vedenia "stĺpov smrti" a množstvo prípadov vtáčej kriminality, nad ktorými sa niekedy aj ľudský rozum zastavuje.
Od 1. januára 2003 vošiel do platnosti nový zákon o ochrane prírody a krajiny (543/2002 Z. z.). Podľa neho sú už všetky u nás žijúce pôvodné druhy vtákov chránené, teda aj vrabec domový a poľný a ten, kto nájde chorého, poraneného, poškodeného alebo uhynutého žvočícha je povinný to bezodkladne oznámiť na orgán ochrany prírody (Okresný úrad - odbor životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia). V prípade, ak k nálezu došlo v mimopracovnej dobe, kedy nie je možné ho okamžite oznámiť na orgán ochrany prírody, pripadá povinnosť nahlásenia na najbližší pracovný deň. Vždy treba prihliadať na územnú pôsobnosť daného orgánu, to znamená kontaktovať OÚ alebo SIŽP, pod ktorý spadá miesto nálezu chráneného živočícha. V prípadoch podozrenia, že došlo k spáchaniu trestného činu možno hneď kontaktovať políciu. Trestný čin bol spáchaný, ak spoločenská hodnota usmrteného, či inak poškodeného živočícha je viac ako 33 420,- Sk (podľa Vyhlášky MŽP 24/2003 Z. z.), alebo ak podľa stanoviska príslušných odborníkov zo Štátnej ochrany prírody SR došlo k ohrozeniu populácie daného druhu. Pri kontaktovaní polície odporúčame linku 158, na ktorej sa nahlásené prípady zaznamenávajú a určitú dobu i archivujú. Dokazujú teda, že prípad bol nahlásený a zároveň vyžadujú zodpovedný prístup zo strany nahlasovateľa. Možno povedať, že prípad od prípadu je rozdielny, ale spoločným menovateľom všetkých je to, aby boli čo najskôr oznámené zodpovedným osobám orgánov a organizácií ochrany prírody, pri tých najvážnejších na polícii. Toľko z legislatívy.
V prípade, že naozaj nájdete zraneného, či inak poškodeného vtáka a neviete si dať rady, kontaktujte odborníkov zo SOS/ BirdLife Slovensko (Mlynské Nivy 41, 821 09 Bratislava, tel.: 02/ 55 422 185, mt: 0905 256 184, e-mail: sovs@sovs.sk), ktorí vám v rámci poradenskej služby ochotne poradia. V prípade, že nájdete opustené vtáča, skúste sa najskôr poobzerať, či v okolí nenájdete jeho hniezdo. Pozor! Nie všetky mláďatá z hniezda vypadávajú, niektoré vyskakujú prirodzene predčasne ako napríklad drozdy a sovy. Mláďa, obzvlášť pokiaľ je ešte veľmi malé-a pokiaľ nie je zranené-skúste doložiť do hniezda. "Vyletené" mladé sovy iba položte na najbližší strom, kde nebudú dostupné predátorom. Dokážu sa našuchoriť a výstražne klepať zobákom, ale nemusíte sa ich báť chytiť, nikomu neublížia. Ani rozšírenej povere o zanechaní ľudského pachu neverte, vtáky majú veľmi zlý čuch, nič nezacítia.
Veľký pozor treba dávať pri samotnom dokladaní vtáčat, platí to najmä pre žltochvosty. Tie, pokiaľ sú už výrazne operené (komplet operená hlava, takmer dorastené letky), treba dokladať veľmi opatrne, pretože už pri náznaku "útoku" na hniezdo vyskakujú a je ich takmer nemožné pochytať a doložiť naspäť - mláďa teda dokladajte pomaly bez prudkých pohybov, prípadne hniezdo s ostatným drobizgom prekryte šatkou (ale aby sa nezľakli) a potom vtáka doložte pod ňu. Radšej však kontaktujte odborníkov a počkajte. Pokiaľ je mladý žltochvost veľmi vyvinutý a je schopný letu a nezaletí ďaleko, je lepšie nechať ho tak. Samička ho podľa volania nájde. Pokiaľ však zaletí veľmi ďaleko alebo do budovy, skúste ho chytiť a priniesť opatrne blízko hniezda. Mali by ste ho však tiež najprv niečím prekryť, aby sa ukľudnil, inak uletí a možno ešte ďalej. Pokiaľ hniezdo nenájdete, kontaktujte napríklad našu trenčiansku pobočku SOVS (tel. 0905 991 055).
Ak má vtáča závažné poranenia, nebudeme sa ho samozrejme snažiť ošetriť sami, ale prenecháme to veterinárovi, ku ktorému ho čo najskôr dopravíme. V každom prípade oznámime nález orgánom ochrany prírody, kde môžeme požiadať aj o ďalšiu pomoc. Ak sa už ale predsalen ocitne vták u nás doma, snažíme sa mu poskytnúť aspoň základnú pomoc. V prvom rade mu dodáme vodu. Pokiaľ ešte nie je schopný sám piť, napojíme ho napríklad pomocou injekčnej striekačky (samozrejme bez ihly) malými kvapkami priamo do zobáka. Zistíme o aký druh ide a podľa toho prispôsobíme stravu. Mladé vtáky kŕmime zmesou pomletého hovädzieho mäsa, tvarohu, natvrdo uvareného vaječného žĺtka a nastrúhanej mrkvy alebo jablka, hmyzožravce aj napr. múčnymi červami, cvrčkami, koníkmi (s nimi to však nepreháňať, často obsahujú množstvo pesticídov a sú ťažšie stráviteľné). Vtáky kŕmime malými prehltnuteľnými sústami zmesy v pomerne častých intervaloch, vtedy, keď si potravu sami pýtajú. Ak sa ale neozývajú, je to síce individuálne, ale vtedy malé druhy kŕmime minimálne každých 10-15 minút. Ak neprímajú potravu sami z misky, prípadne z pinzety (alebo paličky), musíme ich nakŕmiť prstami. Dvomi pootvoríme ústa opatrným stlačením kútikov zobáka a jedným prstom "dávku" zatlačíme čo najďalej do zobáka. Po prehltnutí poskytneme vtáčaťu trochu vody. Ak sa mu sústo nedá dobre prehltnúť, môžeme v prípade väčších druhov (hrdlička, holub) dopomôcť "masírovaním" krku, ale opatrne, aby sme mu neublížili. Dravce kŕmime mäsom, najvhodnejšie sú napr. laboratórne myši. Pokiaľ im predkladáme čisté, napríklad hovädzie mäso, obalíme ho do peria alebo chlpov, aby dravce mohli tvoriť vývržky. Dôležité je vtáka čo najmenej rušiť a uložiť ho do tepla, ale nie na slnko alebo vlhké miesto.
V každom prípade si musíme uvedomiť že sa jedná o chránené živočíchy a ich držbu a manipuláciu s nimi upravuje zákon. Preto si ich ponecháme len na nevyhnutnú dobu (napríklad počas víkendu) a pri prvej príležitosti kontaktujeme príslušné orgány ochrany prírody.
Vďaka aktívnemu prístupu občanov, ktorým osud nájdených vtákov nebol ľahostajný sa nám v minulom roku podarilo zachrániť množstvo jedincov, medzi ktorými boli hlavne sokoly myšiare, myšiarky, dážďovníky, drozdy čierne, havrany, lysky atď.
Základné info:
-zraneného vtáka chytíme opatrne, aby sme nezhoršili jeho stav a nespôsobili mu šok
-rany vyčistíme od viditeľných nečistôt
-so závažnejšími poraneniami navštívime veterinára alebo odborníka
-ak sa už vták predsalen ocitne v našej starostlivosti, snažíme sa určiť o aký druh ide a čím sa živí
-kŕmime ho len stravou určenou pre jednotlivé druhy, chemicky neupravenou (hmyzožravce nie je vhodné kŕmiť jednostranne iba lúčnymi koníkmi, pretože obsahujú často množstvo pesticídov)
-pokiaľ nevieme, čím máme vtáka nasýtiť, radšej mu nedávame nič a obrátime sa na odborníka
-zraneného vtáka umiestníme na nikým nerušené miesto, nie však na slnko, ani do veľkého chladu
-vodu mu, ak nepije sám, podávame injekčnou striekačkou (samozrejme bez ihly), dávame však pozor, aby vták stíhal vodu prehĺtať a nedusil sa
-podobne pristupujeme aj so stravou, ak sa vták sám nekŕmi, alebo ide ešte o mláďa neschopné sa o seba postarať, podávame mu ju v striekačke v polotekutom stave
-hmyzožravcom dávame napr. zmes žĺtka, vody a zooplanktónu (napríklad kôrovníky pre korytnačky)
-dravce kŕmime mäsom obaleným materiálom typu perie, srsť, koža
-v okolí vtáka udržujeme čistotu
-pri náleze mladého vtáka treba najskôr zistiť či nevypadol z hniezda, všimnúť si, či nie je kŕmený rodičmi, prípadne či sa neučí lietať
-ak sme sa presvedčili, že ide skutočne o vypadnuté mláďa, pokúsime sa ho vrátiť späť do hniezda
-ak hniezdo nenájdeme a vták sa ocitne v našej starostlivosti, snažíme sa určiť o aký druh ide a čím sa živí
-postupujeme podobne ako pri zranených vtákoch, ak sme však neskúsený, vyhľadáme odbornú pomoc
