Vitajte na našom webe

Vták roka 2009

Kavka tmavá (Corvus monedula) je zástupcom najinteligentnejšej čeľade vtákov – krkavcovitých. Svojim vzrastom je najmenšia spomedzi skupiny vrana, havran a krkavec. Od čiernobielej straky je veľmi ľahké ju odlíšiť. Je totiž celá tmavo sfarbená. Orešnica perlovaná je posiata bielymi bodkami a škvrnami, a sojka je farebnejšia. Kavka je celoročne chránená zákonom 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Jej spoločenská hodnota je 663,87 € (20.000 Sk).

Popis druhu
Kavka tmavá meria v dĺžke tela 33-34 cm, v rozpätí krídeľ 67-74 cm, váži 220-270 g. Dožíva sa v priemere 5 až 10 rokov. Je celá tmavosivo až čierno sfarbená so svetlosivými lícami a záhlavím. Má sivobiele oči, čierne nohy a zobák. Hlasom, ktorý vydáva, sa dá z diaľky rozlíšiť. Znie ako „kavk - kavk“.

Spôsob života
Kavky sa vyskytujú celoročne v mestskom prostredí. V minulosti osídlovali prirodzené biotopy (skalné steny a staré listnaté lesy s dostatkom dutín). Zaujímavým na tomto druhu je proces prechodu zo života v lese, na život v mestách. V súčasnosti značná populácia kavky tmavej hniezdi v mestách a kultúrnej krajine. Kavky sú dutinové hniezdiče. V mestskom prostredí využívajú k hniezdeniu rôzne pukliny stien, väčšie vetracie otvory, bútľavé stromy v starých mestských parkoch, ale aj veže kostolov, povaly domov, objekty hospodárskych budov a priemyselných budov, zrúcaniny hradov, kameňolomy a mosty.

Potrava
Kavky sú všežravé. Potravu zbierajú na zemi aj v korunách stromov. Živia sa dážďovkami, semenami rastlín, bobuľami a zbierajú aj húsenice z listov stromov. Nepohrdnú ani odpadkami.

Rozšírenie a početnosť druhu
Hniezdi takmer v celej Európe okrem severnej Škandinávie a Islandu. Početnosť kavky tmavej v Európe sa odhaduje na 5,2 až 15 miliónov párov, pričom v krajinách strednej, západnej a južnej Európy jej početnosť klesá (BirdLife International, 2004). Na Slovensku hniezdi 3000 – 5000 párov a zimuje od 6000 do 12000 jedincov (cf. Danko et al, 2002).

Zimovanie, migrácia
Vtáky žijúce na Slovensku nie sú sťahovavé, len sa presúvajú počas zimy na lokality s dostatkom potravy. V zime k nám prilietajú kavky zo severu. Zimu trávia v kŕdľoch spoločne s havranmi.

Hniezdenie
Zaraďuje sa medzi spoločenské vtáky, žije v kŕdľoch a počas hniezdenia vytvára kolónie. Koloniálne hniezdenie platí najmä v prípade hniezdenia v lesoch a parkoch. Hniezdenie v intravilánoch na budovách je často solitérne. Hniezdia aj v kolóniách havranov poľných (samozrejme len v prípade, ak je kolónia situovaná na stromoch s dutinami, kde si kavky môžu postaviť hniezdo).
Hniezdo si stavia v dutine stromu, skalnej pukline, vo veži kostola alebo na povale budov. Stavebný materiál predstavujú vetvičky. Hniezdo vystiela trusom hospodárskych zvierat, blatom, korienkami, machom, zvyškami rastlín a chlpmi. Hniezdi 1 krát ročne v období apríl až júl. Znášajú (3) 4 - 6 (7) vajec. Mláďatá sa liahnu po 18 – 20 dňoch. Výchova mláďat na hniezde trvá mesiac. Potom sa rodinky držia spolu a koncom leta sa spájajú do kŕdľov.

Ohrozenie
Hlavnými faktormi ohrozenia sú:

1. rekonštrukcia budov na ktorých sa nachádzajú dutiny v stenách využívané kavkami. Rekonštrukcia striech a veží, a zamedzenie príletu do podstrešných priestorov

2. výruby starých bútľavých stromov s dostatkom dutín v mestských  parkoch, ale aj v lesoch v extravilánoch, kde hniezdia posledné lesné populácie

3. znižovanie plochy zelene (trávniky, parky) v mestách, čím kavky prichádzajú o miesto vyhľadávania potravy